Júl, posledných 12,50 eura a osa, ktorá chce len kúsok melóna
Reportáž z pláže, kde pokladníčka otvára bankový prevod namiesto knihy, naháňa 12,50 eura z júna a medzi vlnami píše zoznam pomôcok na september.
Niekde na chorvátskom pobreží, slnečník číslo 22, majiteľ kempu už piatykrát cez reproduktor hlási, že bazén sa cez obed čistí, sedí žena na ležadle a otvára aplikáciu. Nie tú s počasím. Nie tú s vlnami. Bankovú. Toto je príbeh môjho utorka v júli, ktorý bol podľa kalendára dovolenka.
Sme v treťom týždni prázdnin. Triedna skupina spí od posledného školského dňa, ale tým ľahkým spánkom, čo sa zobudí na prvý zvuk.
Posledná platba, a úroky, ktoré platím ja, nie oni
V júni zaplatili všetci zbierku na výlet na konci roka. Všetci okrem rodiny Tóthovcov, ktorá dlhuje 12,50 eura od 29. mája, číslo, ktoré poznám naspamäť, lebo som ho skontrolovala už asi desaťkrát, naposledy pred štyridsiatimi minútami, s opaľovacím krémom ešte lepkavým na rukách.
Poslala som milú pripomienku 2. júna.
- Žiadny stres, pokojne až budeš mať chvíľku!
Nemyslela som to ako "až budeš mať chvíľku". Myslela som "prosím, uzavrime to, nech na to prestanem myslieť dvesto kilometrov od domu". Ale to sa nedá napísať milej rodine, ktorá na to zjavne len zabudla, tak som napísala tú peknú verziu a nechala číslo visieť vo vzduchu ako kamienok v topánke, s ktorým už žijem v pokoji.
Dali k tomu srdiečko. Žiadny prevod. Srdiečko bolí viac ako ticho.
September volá, a signál na pláži vždy padne
Medzitým, lebo môj mozog zjavne nevie vypnúť, som začala zoznam pomôcok. V telefóne. Medzi natieraním krémom a volaním na syna, nech nepláva tak ďaleko, píšem poznámku s názvom pomocky_september_NAVRH2, tridsaťšesť položiek, bez termínu, lebo termín znamená priznať, že prázdniny majú koniec, a stálu obavu z poistenia, ktoré vždy príde v ten istý týždeň ako príspevok rodičovského združenia, akoby sa dohodli.
A tu je vec, ktorú ti nikto nepovie, keď zdvihneš ruku na pokladníka triedy. Nekončí to. Ostatní rodičia zavrú školský rok, keď zvoní posledný zvonček. Ja mám dovetok, a dovetok je dlhší ako celá kniha.
Nepýtaj sa.
Krátka odbočka, s hlásením, o mravcoch
Vieš, že keď jeden mravec nájde jedlo, začne značkovať cestu feromónom, a čím viac mravcov po nej prejde, tým je stopa silnejšia? Žiadna porada. Žiadny hlasovací lístok. Celé mravenisko sa zladí len podľa toho, kade najviac mravcov prešlo.
Čítala som to, kým som čakala na prevod od rodiny Tóthovcov. Prišlo mi to ako odkaz. Mravce sa zorganizujú lepšie ako dvadsaťpäť dospelých s telefónom v ruke.
Dobre, späť k ležadlu.
Časť, kde spomeniem appku, a hneď prestanem
V istej chvíli sme na presne toto postavili ClassKasu, jeden odkaz, kde rodina vidí, koľko dlhuje, a zaplatí bez toho, aby som posielala pripomienku z pláže, a Premium si platí len pokladník, nikdy rodičia. Tých 12,50 eura by mi appka nepriniesla rýchlejšie, úprimne. Niektoré veci nie sú o appke. Sú o rodine Tóthovcov.
Nepýtaj sa. Kde som to bola.
Osa si sadla na okraj môjho taniera, ohodnotila kúsok melóna pohľadom niekoho, kto v živote nepočul slovo nie, a odletela s kúskom presne vo chvíli, keď som manželovi vysvetľovala problém s poistením. Nikto na pláži sa ani nepohol. Osa sa ani neobzrela.
Rodina Tóthovcov stále nezaplatila. Zoznam pomôcok má už tridsaťšesť položiek. Ale melón je o kúsok chudobnejší, more stúpa tak či tak, a na najbližších pätnásť minút ide telefón lícom nadol pod uterák.